V stredu 12. decembra vo veku 88 rokov zomrel Ted Corbitt, priekopník ultrabehov v USA.
Narodil sa v roku 1919 v afro - americkej rodine. Ako dieťa Ted behával do a zo školy. V tom čase fungovala v Amerike rasová segregácia a školskými autobusmi mohli cestovať len biele deti. Keď ako starší študent čítal v novinách článok o Theodor Ellison Brownovi, dvojnásobnom víťazovi Bostonského maratónu v tridsiatych rokoch minulého storočia, jeho bežecký entuziazmus sa zmenil na celoživotnú vášeň.
Počas strednej školy rasová segregácia znemožnila Tedovi zúčastňovať sa na mnohých bežeckých súťažiach. Na univerzite v Cincinnati získal titul učiteľa telesnej výchovy a potom študoval za fyzioterapeuta, ale vždy túžil po súťažnom behu.
V čase, keď toho bolo veľmi málo známeho o profesionálnom tréningu, väčšina jeho tréningových metód bola experimentálna. Používajúc ako základ metódu českej olympijskej legendy Emila Zátopka pridal do svojho vlastného režimu striedanie krátkych rýchlych úsekov a dlhých behov v pomalšom tempe.
Ted debutoval na maratónskej trati keď mal 32 rokov na Bostonskom maratóne v roku 1951 a skončil pätnásty a po ďalších dvoch maratónoch bol vybraný na Olympiádu v Helsinkách.
Vo svojej kariére zabehol viac ako 200 maratónov a ultramaratónov. Jeho sila a vytrvalosť bola legendárna. Keď mal 54 rokov bežal svoj 175 maratón za 2:49:16, o menej ako minútu pomalšie ako svoj prvý pred 23 rokmi. Jeho najrýchlejší maratón bol v roku 1958 za 2:26:44. Bol držiteľom mnohých amerických rekordov, medzi inými aj v maratóne a na 40 a 50 míľ. Ale bezpochyby jeho najfantastickejší výkon bol na šesťdňovom závode v New Yorku vo Wards Island parku, kde v roku 2001 vo veku 82(!) rokov zabehol 303 míľ, čím ustanovil fantastický svetový rekord vo svojej vekovej kategórii, ktorý sa bude dať len ťažko prekonať.
Ted bol prvým prezidentom Amerického Road Runner Clubu a ako jeho tretí prezident presadil zavedenie veteránskej kategórie v behu pretože vedel, že to umožní starším bežcom sa vrátiť k súťaženiu, keď už nedokázali súťažiť s mladšími bežcami. Takisto sa zaslúžil o zavedenie pravidiel na vymeriavanie bežeckých tratí.
Sám som mal to šťastie sa s Tedom niekoľko krát stretnúť pri mojich ultrabehoch v New Yorku. Prvý krát to bolo v roku 2000 pri 10 dňovom behu. Ted vo svojich 81 rokoch bežal 6 dňový pretek a zabehol niečo málo pod 300 míľ. Rok na to na tom istom okruhu zabehol svoj fantastický rekord 303 míľ (487 km). Aj keď bol taký známy v ultrabežeckej komunite, všetci čo sa s nim mali možnosť stretnúť obdivovali jeho skromnosť. Bol neustále pripravený pomôcť a poradiť. Tento rok pri 3100 míľovom behu Ted prišiel a pomohol mi pri mojom „shin spline“, ktorý ma trápil mnoho dní. Ted zostane navždy zapísaný v srdciach všetkých, ktorí ho poznali.