Topánky na behanie II – Vložky

    Posledne sme teda skončili s vybratými topánkami a s tým, že ešte aj tak nemusí byť vyhraté. Aj keď máme topánky ktoré nám sedia a vyhovujú, stále ešte ťažko očakávať, že tie topánky budú našej nohe a defektom v biomechanike s ktorými sme sa narodili a ktoré sme si počas života vyvinuli na 100% vyhovovať, to by chudáci výrobcovia topánok museli vyrábať pre každého z nás topánky na mieru.

    Tým zas nechcem strašiť, mnohým sa ich trápenie nájdením správnych topánok končí, ale mnohým ku ktorým sa radím aj ja, nie.
    Mne radosť z dobrých topánok vydržala asi len pár mesiacov a s narastajúcim objemom kilometrov v tréningu sa znovu prihlásili boliestky, niektoré z minula a niektoré nové. S tým, že topánky ktoré používam sú pre mňa dobré, som si bol takmer istý a držím sa tohto modelu s malými odbočkami na pokusy do dnes, takže tu bolo treba zmeniť pohľad na problém a začať hľadať riešenia inde.
    Časť problémov sa mi podarilo vyriešiť strečingom, ktorý bol logicky prvou voľbou a myslím že správnou, mnoho problémov a zranení je spôsobené práve tým že sme potvrdnutí, nevenujeme dostatočnú pozornosť príprave tela na beh pred samotným behaním po behu a zase strečingu. Na túto tému však bolo a je popísaného už mnoho, tak sa na túto tému moc rozpisovať nebudem.
    Aj napriek blahodárnemu účinku strečingu a uvoľňovacích cvikov, niektoré problémy, poukazujúce na fakt že sa niečo deje zle zostali a stále to vyzeralo že sú spôsobované práve zlou biomechanikou, tzn. pri behaní sa hýbem tak, že príliš, alebo nesprávne namáham istú časť tela, kde sa potom tá chyba prejaví. No a kde inde by teda mal ten problém vznikať ako v mieste kde sa naše telo stretá s povrchom po ktorom bežíme, teda v nesprávnom pohybe našich nôh pri a počas dotyku so zemou. Časť problému sa evidentne vyriešila dobrými topánkami, ale časť do pomyselných 100% ešte treba doladiť.
Pri hľadaní som narazil na viacero spôsobov, ale skutočne ma oslovili dve veci.

1.    Egoscue metóda cieleného posilňovania svalových partií, ktorých oslabením a ochabnutím sú spôsobované alebo podporené či už vrodené alebo za života vytvorené disbalancie nášho tela, ktoré následne pri pohybe vytvárajú biomechanické poruchy a tým práve problémy a bolesti a zranenia ktoré zažívame.
    Stretol som sa s týmto pri svojich cestách v Kalifornii, kúpil som si od tohto doktora knihu, ktorá ma oslovila a tak som si nechal si spraviť online test (pozostával z dotazníku o športovej histórii, histórii problémov, ktoré ma trápili a zaslania fotiek zo štyroch strán, podľa ktorých mohol tento doktor vyhodnotiť, ako mám čo pokrivené a pokrútené) a následne som dostal súbor cca 10 cvikov s návodom ako, ako dlho a ako často ich robiť, ktoré boli zamerané na uvoľnenie, posilnenie rozťahanie práve tých partií, ktoré som mal zanedbané a ktoré spôsobujú, že má niekto trebárs pokrútenú chrbticu, alebo sa hrbí alebo má skrútenú panvu, to sa potom krásne odráža v tom ako beháme a v tom ako moc trpíme :-)
    Tento systém bol výborný a ja som s ním dodnes nadmieru spokojný, alebo bol by som keby som tie cviky robil stále a poctivo. Na stránke http://www.egoscue.com/painfree/painfree.php sa o tom dočítate viac a tiež odporúčajú každé tri mesiace poslať nové fotky aby bolo možné optimalizovať sadu cvikov podľa toho ako robíte pokrok v polepšovaní sa. Samozrejme to stojí nejakú korunu a ja som sa už na druhú sériu cvikov nejako nedokopal, stále si vystačím s prvou. Ale aj tak to funguje k mojej spokojnosti keď si to občas zacvičím.
    Cviky sú to jednoduché a sú v podstate kombináciou strečingu, hatha yogy a posilňovacích cvikov. Hlavný prínos z toho, z môjho pohľadu je práve cielenosť týchto pohybov, keď trebárs robíte strečing tak skoro každý to robí podľa všeobecného postupu, ktorý je zameraný trebárs na rozťahanie partií, ktoré najviac trpia pri behu a to je dobré a správne, akurát nepracujeme (alebo zrovna nemusíme) tu s tými partiami s ktorými máme práve my problém. Tieto cvičenia sú urobené práve pre Vás a človekom, ktorý tomu rozumie (aspoň nakoľko môžem súdiť) a sú poskladané práve za účelom odstránenia vášho konkrétneho problému. Takže konkrétne riešenie pre konkrétny problém. Akurát treba mať disciplínu a vytrvalosť pri cvičení. Celé cvičenie (10 cvikov) mne obyčajne zaberie cca 50 minút, ale je možné ho rozdeliť na viac častí behom dňa. Dostal som súbor cvičení mailom s obrázkami a detailným popisom ako to ktoré cvičenie robiť a ako dlho. Takže ak to chce niekto skúsiť môžem len doporučiť.

2.    Ortézy: Druhý spôsob ktorý som našiel a ktorému som verný, ide na vec z opačného konca ako Egoscue. Ak prvú metódu môžme nazvať „ Nauč svoje telo hýbať sa správne“ alebo sa tu snažíte zmeniť spôsob, ako sa vaše telo hýbe a naučiť ho to správne, tak druhý spôsob ktorý používam a dodnes som mu verný, je že vaše telo „prinútite“ aby sa správne hýbalo. To ste už vlastne tak trochu spravili, keď ste zistili aký typ nohy máte a či ste pronátor alebo... a podľa toho si kúpili topánky, ktoré vašu nohu vedú správnejším spôsobom( tým že jej dávajú zvýšenú oporu v momente keď sa hýbe zle a tým zmenšujú defekt v pohybe), akurát touto metódou to dotiahnete ďalej smerom k dokonalosti.
      No už ste asi pochopili že rozprávam o vložkách vyformovaných na mieru (ortézy) ktoré aspoň podľa môjho chápania za úlohu spojiť nohu a topánku v jeden celok, tak aby práve tá spojka korigovala defekty v pohybe nohy. Vložka je jednoducho vytvarovaná tak, že vedie nohu a dovolí jej hýbať sa len správne.
    Za ten čas čo behám som už videl mnoho druhov ortéz na behanie, hlavne v Amerike je ich mnoho druhov, čo doktor to vložka, dalo by sa s trochu nadsádzky povedať a sú vyrábané z rôznych materiálov (väčšinou teda relatívne tvrdé, skelet z plastu alebo karbónu väčšinou robený na mieru a zvyšok z mäkkého materiálu viac alebo menej dopracovaný na mieru) ale väčšinou s nimi práve pri ultrabehoch boli ich majitelia nespokojní a prestávali ich používať práve kvôli tomu že boli tak tvrdé a nepoddajné a neschopné sa prispôsobovať nohe, ktoré sa pri dlhších podujatiach mení dosť radikálne (nech už len rozmerovo).
    Ja som mal to šťastie, že som narazil na (už ani neviem ako, ale asi ma na ne upozornila skvelá brnenská ultrabežkyňa Lenka Švecová) vložky Formotics, ktoré sa formujú teplým vzduchom priamo na vašej nohe, tak že sa nahrejú a zmäknú a vaša noha sa do nich otlačí. Tým tiež zostáva do určitej miery flexibilná aj za studena a po celý čas životnosti s vami „žije“.
Samotná vložka ale ešte nerieši problém biomechaniky, tým že v nej máte svoj obtlačok, tak získavate lepšie vedenie, menej pohybu nohy vo vložke (menšie riziko otlakov) ale hlavne väčšiu styčnú plochu vašej nohy s topánkou a tým s povrchom čo jednak zas trochu znižuje riziko otlakov, ale hlavne a v tom vidím ja najväčší prínos tejto jej vlastnosti, že väčšou  styčnou plochou vyžívate pružiace schopnosti topánky ďaleko lepšie a tiež ďaleko lepšie rozloží zaťaženie na celú plochu nohy. A nie je to malé percento, na stránke výrobcu, pokiaľ si dobre pamätám tvrdili, že styčná plocha nohy a rovného povrchu je v priemere 45% a obtlačok nohy vo vložke ju môže zvýšiť na 85%.
    Aby teda vložka riešila aj biomechanický problém, treba šikovného a dobrého doktora (pediatra), ktorý dokáže problém odsledovať a vložku dotvoriť tak, aby vám vaše defekty korigovala. Nestačí ju len nahriať a otlačiť na vašu nohu a hotovo. To mi tiež trvalo nejaký čas a dve vložky, kým som prišiel  na to kde je problém, keď problémy pretrvávali aj s ortézami. V Bratislave som náhodou našiel odrináciu Dr. Hostýna, kde bola reklama na Formotics a keďže som  potreboval nové vložky a do ordinácie v Brne, kam som chodil pred tým, mi bolo ďaleko, tak som to skúsil tam. No a jeho prístup k vložkám je vlastne to o čom tu píšem. Každé vložky sú originál, naladené práve na tú nohu na ktorú sú robené, doupravené tak, aby sa noha hýbala tak ako treba. Od vtedy som spokojný a behať bez vložiek mi už príde cudzie.
    Vložky mením každých cca 7-8tis km, dávam im zabrať a na 3100 míľovom behu ich používam stále a iba jedny,  takže záťaž, ktorou tam prechádzajú, je ďaleko za doporučením výrobcu. Ale videl som už vložky, ktoré mali 15 tis. km, v podstate pri normálnom použití končia tak, že sa prederavia predrením. Ja som ale nikdy ďalej ako 8 tis km na jedných nešiel, tak potiaľ siaha moja vlastná skúsenosť.